Ako šiel hlúpy Jano do sveta
Žil raz jeden Jano hlúpy,
na slovo on nebol skúpy,
iba to mal pomotané v hlave.
Bláznivé myšlienky sa mu rojili stále.
Matka už bola od žiaľu zúfalá.
Či nenájde sa žena trúfalá,
čo by jej Jana sňala z krku.
Veď nemôže byť večne po jej boku.
Pošlem ho k susedovie Marke na skusy.
Tá však práve húsku hrdúsi,
čosi sa jej nevidelo na nej.
Keď zbadala návštevu, pozvala ich ďalej.
Jano zasadol k stoli ako sa patrí.
Než uliali pohárik táral dve na tri.
Nemôžu sa zobrať dvaja hlúpi.
Hádam ho vo svete dáka kúpi.
Ďaľší deň ho na cestu vypravila.
Do batôžku mu poživeň zabalila
i dobrú radu pridala k tomu.
S úctou nech pozdraví gazdinú domu
a o službu sa popýtať ráči.
Ako pláca mu jedlo a nocľah stačí.
Tak sa Janko popleta
vybral rezko do sveta.
Po dvoch dňoch do dediny prišiel.
Na námestí v slzách ľudí našiel
nad osudom ženy s rukou v krčahu.
Kto jej len pripravil takú nástrahu?
Kvília a horekujú o stošesť.
Ruku jej idú odťať, ako bude jesť.
Keď sa už k činu chystajú,
cudzieho muža zbadajú.
Zadržte, kričí Jano náš.
Vypijeme si oldomáš.
Zachránim ruku krásnej deve
a netúžim po odmene.
Krčah rozbil kameňom,
vzbĺkol lásky plameňom.
Vezmeš si ma za manžela?
Zachvela sa krásna deva.
Za záchranu dám ti ruku.
Pytačky mám teda v suchu.
Poteší sa drahá mamka.
Zakrátko má doma Janka.