Danka a Janka
Danka a Janka,naše parádnice,
občas sa správajú ako ničomnice.
Hoci im mama oblečenie nachystala,
jedna chce šaty, druhá nohavice by sivzala.
Babka má s nimí prácu neľahkú,
najradšej by im dala jednu po zadku.
Keď ste v rovnakom, nerozozná vás nik.
I ja mám zväčša problémik,
správne určiť vašu identitu.
Šup sa obliekať a utekajte z bytu,
lebo v škole bude hrmavica.
Máte šťastie, že sa už nepoužíva trstenica.
Ja som si ju kedysi skúsila,
hoci som sa v škole snažila.
Poplietla som veľkú násobilku,
v pravopise urobila mýlku
a už palica-trstenica po prstoch mi skákala.
Bola by som smrkala a plakala,
ale som sa hanbila spolužiaka Ďura.
To by bolo o mne rečí fúra...
Danka žmurkne na Janku a sú vychystané.
Babka mi ti nerozumieme, tie slovású neznáme.
Trstenicu, fúru nadraď internetom.
To dnes letí celým svetom.
Babička za vnučkami dvere zatvorí,
hlavu si do rúk zaborí.
Ten svet je dneska celý naopak.
Idem ja radšej zomlieť mak
a upečiem drobcom dáku dobrotu.
Hádam ma potom nepošlú do šrotu.
Už je to raz tak veru,
my starí k novinkám nemáme dôveru!