Na dedine
Na babkinom dvore,
tamto pri stodole,
behá malý psík.
Dedko robí krik.
Čo zas stváraš, drobec malý,
či sme si ťa na to vzali,
aby si nám plašil sliepky?
Schovali sa veru všetky.
Ale havko chvostom vrtí,
malý hmyz zúbkami škrtí.
Ani ho len nenapadlo,
už má v kožúšku žihadlo.
Kocúrik sa smeje pod fúzy,
motá dedkove motúzy.
S dedkom je veľký kamarát,
pretože má myšky rád.
Vychytá ich nenápadne
a nikomu nanapadne,
kde ich huncút odkladá.
V kúte je ich hromada.
Na dvore si poskakujú
malé biele kozliatka.
Jedným očkom pokukujú
ako preliezť za vrátka.
Chceli by sa dostať von,
skúmať čo je za domom.
Tu ich to už nebaví,
treba viacej zábavy.
Práve z kurína vyšli
sliepky s kuriatkami
a s nimi kohút pyšný.
Postojí pod schodíkami.
Rád by sa dostal dnuka,
kde sa občas z dlážky núka,
čo babke pri varení spadne.
Dobre taká maškrta padne.
On je na dvora pán.
Vyzobká si všetko sám.
Všetci ho tu poslúchajú,
veľký rešpekt pred ním majú.
Dobre sa tu všetkým žije
u deduška na dedine.
Ak za starkými pôjdete,
iste ich tam nájdete.