Nevadí
Každý človek má niečo obľúbené.
Muži pivo, whisky, či víno červené.
Dámy krásne oblečenie, či drahé šperky.
Môj dedko zbieral tabatierky.
Babička zasa kuchárske knižky.
Otecko rád poloval na diviaky a líšky.
Ako polovník mal obľubu v puškách.
Drahá mama vynikala na skúškach,
lebo sa celý život vzdelávala.
Ja som z jej zručností málo načerpala.
I ja mám ovšem svoje lásky.
Nepočítam si pribúdajúce vrásky,
zato však oddávam sa väčšej ničomnosti.
Opisujem rôzne pravdivé udalosti.
V poslednej dobe ma zaujalo vnúča.
Niekto sa i od mladých poúča.
Pre mňa to však neplatí, proste sa to nedá.
Diskotéky, rôzne žúrky môjmu veku nezodpovedá.
Neviem si už zapamätať ani sloviek silu,
ktoré moje vnúča vychŕli za chvíľu.
Viem len toľko, že začínajú na písmeno n:
nie, nič , neviem, nechcem, nemôžem,
nebudem, neprídem, nepôjdem, neurobím,
nepoviem, nevadí... Tak by som mohla pokračovať
a všetci by sa mohli iba čudovať,
ako bravúrne zvláda odpovede na moje otázky.
Život je krásny, ale je i ťažký.
Dostal si známku? Nie. Čo máš nové? Nič.
Môžeš odpovedať troška kvetnato? Neviem.
Potom žiadnu babu nezbalíš! Nechcem.
Všetky vnukové odpovede jednoslovné sú.
Čuduj sa svete. Rozumieme si. Babke radosť prinesú.
P.S. NEVADÍ