O kozliatkach
Mamička kozička vraví svojim dietkam.
Idem po trávičku, venujte sa učeniu a nie pletkám.
Kozlence svorne zamékali že dobré budú.
Len čo mama vyšla, hneď obstúpili búdu,
v ktorej býval psík Štekáčik.
Bol veľmi milý, na chrbte mal fliačik,
ba mal ich viacej. I na labke a ňufáčiku.
Keď mu capko Chvostík protivil, dal sa do kriku.
To bolo dobré, lebo vlk Hrmotĺk išiel okolo.
Kozliatka nie sú samé, to psíča tu predtým nebolo.
V bruchu mi škŕka,dnes budem o hlade.
Postavil sa k plotu v plnej paráde,
chcel vidieť, či sa ho zľaknú aspoň trošku.
Kozliatko naňho hodilo rozbitú sošku
čo sa povaľovala pri búde na smetisku
a šmahom pristála na vlkovom pysku.
Nepodarené sú tie kozlence malé.
Zvyky sa veru menia neustále.
Kedysi som na dvierka zaklopal,
hlások ich mamičky zaimitoval
a kozliatka mi chlievik otvorili.
Okrem jedného v bruchu mi skončili.
Ako to bolo ďalej iste viete.
Rozprávku si samé dopoviete.