O zajkovi
Žil raz jeden malý zajko,
volali ho Pobehajko.
Býval v nízkom domčeku
pri vysokom stromčeku.
Zajko ráno bystro vstáva,
do cvičenia sa hneď dáva,
predklon, záklon, poskočí,
veselo sa zatočí.
Umyje si zúbky, labky,
oblečie si svoje hábky
a už sadá k raňajkám,
ako dáky veľký pán.
Mama tá sa rýchle vrtí
a predkladá mu dobroty.
Ďatelinku, kapustičku,
kalerábik i mrkvičku.
Pobehajko všetko spapká,
spokojne si bruško hladká.
Nevie, či si oddýchnuť
a či na dvor vybehnúť.
" Mama ", povie, " idem von! "
" No to bude zasa zhon.
Dávaj pozor na seba,
nech doktora netreba."
K zajkovi už rýchle skačká
veverička Červeňáčka
a maličký ježko zasa
spod kríčka hneď prigúľa sa.
Je im spolu veselo,
domov sa im nechcelo.
Šantili a skákali,
veselo si spievali.
Keď sa z bruška ozval hlad,
bežali sa napapkať
a potom až do večera
patrila im lúka celá.
Po večeri ako dobré dietky,
dali do poriadku veci všetky.
O minútku už spinkali,
aby ráno čerství vstali.