Popoluška
Malý vnúčik tíško šušká.
Aká bola Popoluška?
Ty vieš kratšie rozprávky.
V knihe sú na dve stránky.
Dobre teda, poďme na to.
Popoluška bola zlato,
pekná, dobrá, pracovitá.
Niekedy od popola neumytá.
Preto mala také meno,
konštatuje drobec smelo.
Vidíš, ale ti to páli.
Meno zdôvodnené by sme mali.
Popoluška mala zlú macochu.
Aj sa jej bála trochu,
ale otecko jej veľa lásky dával.
A občas aj darčeky pridával.
Zaujímavé boli tri lieskové oriešky.
Krásne šaty ukrývali v sebe všetky.
Na ples si ich postupne obliekala.
Macocha ani sestra ju v nich nepoznala.
Zato princ bol neznámou očarený.
Od prvého tanca bol do Popolušky zaľúbený.
Vždy mu však z plesu zmizla nebadane.
Princ nevedel na ktorej ju hľadať strane.
Našla sa po nej črievička malá.
Táto jediná pamiatka mu zostala.
A tak princ chodil po krajine,
skúšal topánočku každej dievčine.
Babka obuvi správny názov dala,
lebo keď sa na vnúčika podívala,
videla čudnývýraz v jeho tvári.
Črievička vysloviť sa mu nepodarí.
To už ideme do finále.
Princ lásku objavil pod korytom na povale.
Topánka na nôžku padla ako uliata.
Dvojica je šťastná, usmiata.
Tak to je rozprávky koniec.
Ešte dáku babina povedz.
Dedko sa popod fúzy usmieva.
Aspoň niekomu babkin výmysel prospieva.