Prvá láska
Malá Lenka, fiflenka naša,
pred zrkadlom rada presúša sa.
Budem sa v škôlke Peťovi páčiť?
Takáto ozdoba vo vlasoch môže stačiť?
Namiesto raňajok sa šaty skúšajú,
postupne vešiačiky na zem padajú.
Mama už migrénu dostáva,
predsa sa Lenke pekne privráva.
V škôlke musíme byť do ôsmej hodiny.
Nemôžeme patriť medzi tie rodiny,
čo poriadok len tak porušujú.
Potom sa veľmi čudujú,
že ich ratolesť vie málo z angličtiny.
Čo si učiteľka listuje noviny,
keď naše dieťa nevie pár sloviek naučiť?
Je múdre po mne, môžem to zaručiť.
Takto sa sťažovala jedna naša známa.
Nebude tu pre istotu menovaná.
Každý laik je super pedagóg dnes.
Ich reči mi občas spôsobujú des.
Slečna ja už oblečená pre Peťa.
Šesťročný mladík je ale popleta.
Nevšíma si zaľúbenú Lenku,
ani žiadnu jej priateľku.
Zamieri si to rovno k Stanovi.
Ten je dnes na rade a stanoví,
ako sa po výučbe budú hrať.
Skladať lego, kresliť, či postavu formovať.
Lenka ich najskôr pozoruje smutne.
No potom, ako keď utne,
zamieri si to rovno k počernému Milovi.
Z neopätovanej lásky si tohto uloví!