Slovenčina
Babi, vypadla mi stolička, kričí vnúčik.
Načo si ju dvíhal, ty môj strúčik.
Ale nie tá na sedenie,
čo mám v ústach, na jedenie.
Aha, to je lepšia zpráva.
A ktorá, ľavá, či pravá.
Babka je celkom múdra. Pokračuje.
Hore, či dole. Vnúčik sa čuduje.
Odkiaľ to vieš babka všetko.
To ťa asi učil dedko.
Pravdaže, ten sa stará o zuby.
Potrebuje len veľa a dobré do huby.
Čo je huba, veru nevie.
Knihu do rúk nezoberie,
čítať sa ešte neučil.
Dedko ho rýchlo poučil.
Huby sú hríby. Ale babka naša
rozpráva nespisovne. Hovorí prasa
a to je sviňa domáca.
Než dedko pokračuje, babka čas nestráca.
U nás sa ústam huba hovorilo.
A hoci sa tvári milo,
dedkovi úder razom odpláca.
Fusakle sú správne? Srdce mi z teba krváca.