Večera
Hádala sa mama s dcérou
celkom krátko pred večerou,
kto dnes jedlo pripraví.
Mňa to vôbec nebaví,
vraví mame Jozefína.
Nie je to ver žiadna psina
uľahodiť otcovi. Čo je zdravé, nechutí mu.
Stále má chuť na slaninu.
Bryndzové halušky mal včera.
Bola u nás práve teta Viera.
Čochvíľa pohotovosť privolala.
Zo zúfalstva nad bratom víno popíjala.
Veď tam máš slaniny viac než ostatného.
Zaťala veru riadne do tuhého.
Pozri sa na seba aký si tučný.
Za mladi si býval pekný, zručný.
Pre brucho si ani šnúrky nezaviažeš.
Načo svojim babám variť kážeš.
Snaž sa piť tekutiny a značne veľa.
Povedz, aká žena by ťa teraz chcela.
Otec zvraštil čelo, vypol hruď.
Drahá sestra, ale už aj ticho buď.
Nevieš ako sa tu u nás vraví,
že ak je človek celkom zdravý,
čo mu chutí, môže jesť.
A ja som ver zdravý fest.
Viera sa na brata urazila.
Najradšej by ho bola zbila.
Nezodpovedný si, veru tak.
Počkaj ako ti vekom stúpne tlak.
Viacerí takto machrovali
a zakrátko pod zem sa pobrali.
Predsa tá rozprava zmysel mala.
Matka sa na dcéru podívala.
Náš ocko si dusenú zeleninu žiada
a to som ozaj veľmi rada.