Víla
Malá Zuzanka nechce jesť.
Všetci ju kŕmia o stošesť.
Kážu otvoriť ústočká,
aby dnu mohla ísť polievočka.
Zúbky sa ale zasekli.
Mama ju troška pošteklí,
úsmev sa síce dostaví,
ale polievka sa dnu nevpraví.
Babka na to ide rozprávkou.
Kohože to vidím za bránkou?
Pozrimeže, ide ku nám víla.
Zuzanka zbystrí. Prečo si sa skryla,
pokračuje babka svoje výmysly.
Rodina si ihneď domyslí,
že bude z toho riadna psina.
Ona už nebude iná.
Víla sa hanbí, pokračuje.
Je veľmi chudá, ledva vykračuje.
Nechcela jesť, chorá zostala.
Ťažko sa až k nám dostala.
Ukážeme ako jesť treba.
Dáme jej aspoň kus chleba.
Predvedieme malej víle
ako sa dá prísť k sile.
Lyžica smeruje k ústam drobca.
Druhá, tretia. Ide to z kopca.
Tanier je prázdny, bruško plné.
Ideme zaniesť aj víle Mone.
Zuzanka sa túli k babke
ako k dobrej kamarátke.
Super im ide spolupráca
a nik na výmysli nedopláca.