Vyučovanie
Malá Patrícia, voláme ju Paťka,
bola s Peťkom dobrá kamarátka.
Stačili si pri hre vo dvojici.
Mali dvojúlohy, boli to profíci.
Paťa okrem učiteľky
mala i funkciu riaditeľky.
Öterka Kvetináková ju volala.
I kolektívu zvláštne mená vymýšľala.
Peťo bol v družine ako Alfonzius Sovák.
Pracoval za málo, niekoľko pár stovák.
Begória Antíková, Bemberka, Kuchta boli žiačky.
Tešili sa na družinu, kde mali hračky.
Veľmi náročné bolo v škole učenie,
ale pre deti nebolo to mučenie.
Prístup vyučujúcich bol milý.
Množstvom vedomostí však deti zavalili.
Na hudobnej bolo veľa teórie, čítali sa noty.
Učili sa pomlčky, kľúče - dalo to roboty.
I piesní sa množstvo naučili,
pri speve i herecké etudy robili.
Častý predmet bola nemčina.
Pozdravom sa hodina začína
a slovká sa len tak hrnú.
Nenaučil si sa, máš smolu.
Pribudne päťka, i dve niekedy.
Každému cudzí jazyk nesedí.
Pre učiteľku Paťku sú prvoradé.
Hudobnú a nemčinu využijete všade.
Prevádzka v družine je celkom iná.
Tam s Peťom bola veľká psina.
S legom hral vždy iné divadielko,
behalo sa po triede, spotené bolo tielko.
Vymýšľali sa hry od výmyslu sveta.
Peťo je majster, všeličo splieta.
Bola by fuška všetko vymenovať.
Až vyrastú, uvidíme, čomu sa budú venovať.