Cesta bezplatne
Je to paráda. Cestujeme vlakom ako za mlada,
vtedy na preukážku, teraz zadarmo.
Čo ma to napadlo? Najskôr malá rada.
Nechoď z bydliska nadarmo,
že sa iba previezť ideš.
Nestojí to za nervy, dostať sa k miestu
kde bývaš. Nevieš, kedy domov prídeš.
Zažila som našou železnicou „ super“ cestu.
V lete som bola v Tatrách na dovolenke.
Hotel Hubert zahraničné parametre dosahuje.
Všetko bolo krásne. Pri spomienke
na cestu späť mi husia koža naskakuje.
O 12. hod. som s vnukmi z hotela vyšla.
Tatranskou pozemnou dráhou sme prišli do Štrby.
Nasadli na rýchlik. Smer Žilina.
Vo Východnej státie. Iba 80 minút. To je škody!
Cestou sme ďaľšie minúty nabrali.
Dráhy sa ospravedlnili slovne,
veď sme 100 minút meškali.
Nevadí, že mnohí sme frfľali svorne.
Ja som ráno na riaditeľstvo išla.
Nepochodila som. Bolo mi to vopred jasné.
Za cestu do Bratislavy som o pár euro prišla.
Záver k mojej sťažnosti vyzeral krásne.
Mala som sa s deťmi vrátiť späť,
cestu by mi preplatili.
Či by sa však v hoteli dalo prespať,
ako by mi to zaručili.
O cene ubytovania ani nevravím.
Šikovné sú naše dráhy. Gratulujem.
Vyjadrenie mám odložené. S prianím,
veľa cestujúcich bezplatne. I ja pôjdem. Sľubujem...