Monológ
Vravela som svojej drahej polovičke,
čo som si dnes vypočula v električke.
Svojmu frajerovi šepká mladá deva,
od vzrušenia celkom rozochvená.
Počúvaj dobre, miláčik.
Odo dnes nie som len ja tvoj maznáčik.
Pred hodinou som vyšla od lekára,
kde zastihla ma super zpráva.
Budeš tatko, ty zlatko moje.
Naplníme konečne predstavy svoje
a založíme si rodinu.
Nebudem čakať ani hodinu.
Pred úradom vystúpime,
deň obradu si určíme.
Nemôžem mať na svadbe veľké bruško.
Deva mu nežne štipne uško,
no nepustí ho k slovu.
Mladík má riadnu smolu.
Krásavica získala i dar reči
a priateľ sa ver neprieči,
iba zmätene na ňu hľadí.
Že si radostnú zprávu vypočul mu nevadí.
Nemuselo to byť v električke,
radšej v ich útulnej izbičke.
Poslednú vetu som tu ja doložila.
Moja zastávka sa už blížila.
Verím, že sa dobre skončil ich románik
a vytvoria prekrásny manželský párik.