Poézia

Hneď na začiatku príjmi veľa pozdravov a túto spoveď krátku:

Žil si blízo mňa, tu v srdci mojom.

Tajne,no veľmi rada som ťa mala.

Kochala som sa v každom liste tvojom

a na blízke stretnutie som čakala.

Čas bežal.Prešla chvíľa

a znovu stretli sme sa.

Mojím telom prešiel lásky príval

o ktorej nikto nemal dozvedieť sa.

Bol si tu ty. A zrazu celkom nečakane,

tak ako malé vtáča zatúlané,

medzi dlane som tvoju hlavu vložila

a všetko nechtiac zradila.

Pár minút prešlo, ja spoznala som,

že povedať to predsa nemala som.

Mlčať som mala radšej ani ryba.

Čo myslíš drahý, je to veľká chyba?

Bola to pre mňa chvíľka ťažká.

Povedala som pravdu!

Zmocnila sa ma triaška.

Čo spraviť?

Nasadila som na tvár masku,

chcela som sa ti sprotiviť.

Hrala som vtedy úlohu tak ťažkú,

že ako som ju zvládla, neviem pochopiť.

A preto vedomá si svojej viny

len  dobré chcem popriať ti.

Ja zabudnúť nemôžem, no ty buď trocha iný.

Sprav mi to k vôli,netráp sa a odpusť mi.

Viac ma to mrzí, než si myslíš

a večer zažmúriť oka nemôžem.

Ľúbila som ťa, vravím so svedomím čistým.

Poučenie mám, nepovedať vždy čo chcem.