Advent
17. 12. 2009
Začíname adventné obdobie. Ako mamička pred koncom gravidity spomalí krok aby neupadla a neublížila dieťatku, tak i my pred koncom roka zvyčajne spomalíme pracovné tempo a pohrúžime sa do úvah, čo mi tento rok priniesol, čo som ja dala jemu. Úspešne sme zvládli prechod na euro,učíme sa žiť s hospodárskou krízou. Niektorí ľahšie, iní menej. Buďme optimisti. Zamyslime sa však nad naším duchovným životom. Radšej ako Sväté písmo berieme do rúk bulvárnu tlač, kde sa prepierajú rôzne pikantérie našich „ celebrít“.Matematicky by som mnohé z nich vyjadrila nasledovne. Podobajú sa zlomku. V čitateli je jednotka.Čím je menovateľ väčší, tým sa číslo blíži k nule. Od miliona vyššie je skoro nula.
Myslíme čoraz viac na seba. Pritom množstvo ľudí vo svete nemá čo do úst vložiť, čím sa zaodieť, s kým stratiť slovko. Ježiš hovorí, že čokoľvek urobíme Jeho bratovi, ako by sme Jemu spravili.
Zoberme do rúk Bibliu a porozmýšľajme nad múdrosťou, ktorú ubsahuje. A správajme sa aspoň troška podľa nej.
Na Poslednom súde budeme stáť pred Jeho tvárou a nechceme počuť: „ Bol som hladný a nedali ste mi jesť, bol som smädný a nedali ste mi piť...“
Skúsme si dať predsavzatie, že chceme byť podobní Ježišovi v Jeho láske k blížnemu, že budeme vidieť i druhých, nielen seba. Otvorme svoju náruč tým, ktorí zostali sami a chcú pocítiť teplo blízkeho človeka.
Ide to veľmi ťažko, viem to podľa seba. S Božou pomocou však dosiahneme zázraky. Verím tomu a preto ho denne prosím, aby mi ukazoval cestu. Budem po nej kráčať i keď sa zdá niekedy veľmi neschodná, ťažká.
Skúsme sa v tomto predvianočnom období viacej ponoriť do seba, strasme blato,ktoré sa občas na nás lepí. Očistime sa. Hlavne na duši. Aby to Dieťa ktoré čakáme prišlo do lepšieho, krajšieho sveta.
Myslíme čoraz viac na seba. Pritom množstvo ľudí vo svete nemá čo do úst vložiť, čím sa zaodieť, s kým stratiť slovko. Ježiš hovorí, že čokoľvek urobíme Jeho bratovi, ako by sme Jemu spravili.
Zoberme do rúk Bibliu a porozmýšľajme nad múdrosťou, ktorú ubsahuje. A správajme sa aspoň troška podľa nej.
Na Poslednom súde budeme stáť pred Jeho tvárou a nechceme počuť: „ Bol som hladný a nedali ste mi jesť, bol som smädný a nedali ste mi piť...“
Skúsme si dať predsavzatie, že chceme byť podobní Ježišovi v Jeho láske k blížnemu, že budeme vidieť i druhých, nielen seba. Otvorme svoju náruč tým, ktorí zostali sami a chcú pocítiť teplo blízkeho človeka.
Ide to veľmi ťažko, viem to podľa seba. S Božou pomocou však dosiahneme zázraky. Verím tomu a preto ho denne prosím, aby mi ukazoval cestu. Budem po nej kráčať i keď sa zdá niekedy veľmi neschodná, ťažká.
Skúsme sa v tomto predvianočnom období viacej ponoriť do seba, strasme blato,ktoré sa občas na nás lepí. Očistime sa. Hlavne na duši. Aby to Dieťa ktoré čakáme prišlo do lepšieho, krajšieho sveta.