Nočná mora
Za všetky sklamania a utrpenia, vzlety i pády
Ti Pane veľmi ďakujem.
Keď sa mám najlepšie, netreba mi rady.
Zabúdam ako Ťa potrebujem.
Pripomenieš sa mi, vieš zahojiť moje rany,
ktoré sama ani nespozorujem.
Nie sú to rany telesné, no mám málo lásky.
Nič sa mi nepáči, mnohé kritizujem.
Že bolo kedysi zle, neboli plné sklady?
Každý musel pracovať.
Bez práce, vraví príslovie, nie sú koláče.
Teraz sa iba môžem čudovať,
že z tých čo sa iba potulujú, sa mnohí vynikajúco majú.
Nevadí, že ľudí okrádajú a môžu i zabiť.
Viem, že za to žiadna vláda nemôže,
no treba sa snažiť urobiť tu poriadok.
Veď nasýtiť hladný krk dá sa i inak ako množstvom detí,
ktorých je toľko ako smetí v niektorých osadách.
A tiež si myslím, Pane môj, no možno sa mýlim,
že peňazí máme dosť, iba sme ich zle podelili.
Po toľkých rokoch si poviem, že kedysi sme veru pokojnejšie žili.