Pamiatka zosnulých
Novembrové dni i keď chmúrne nie sú,
do duše smútok, bôľ prinesú.
Na svojich drahých zosnulých spomíname.
S námahou slzy v oku potláčame.
Ak si ich ešte drahý Otec k sebe neprijal,
buď ku ním milostivý, veď si im život dal.
Sviečky ticho horia, vrúcne sa modlíme.
Všetky krásne chvíle do mysle si vryme.
Synáčik najdrahší, milovaní rodičia z oboch strán.
Babičky, dedkovia, strýkovia, tety- rada vás mám.
Švagrovia, švagriná, priatelia, známi
a úplne všetci, čo už nie ste s nami,
prosíme milostivého Otca, Ježiša, Máriu,
svätých, celú nebeskú rodinu,
aby vaše duše viacej netrpeli,
nebeské kráľovstvo by ste už uzreli.
Ďakujem a prosím stále dookola.
Otče môj, srdce k Tebe volá,
aby putujúce duše oslávené boli.
Verím v TEBA. Tvoja láska trpieť nedovolí.