Poézia

        Pane môj

Ráno ma zobúdzaš lúčmi slnka,

v potôčku pre mňa vlnka žblnká,

na lúke kvitnú krásne kvietky,

včely ich obletujú všetky.

Oblaky na oblohe sú ako baránky,

občas nám prinesieš prehánky,

aby sme schladili dušu i telo.

Pane, za Tebou sa mi cnelo.

V zhone stíchnem a zastavím.

Modlitbou Ti lásku prejavím.

Cítim, že sa mi prihováraš

a vzácne dary mi rozdávaš.

Po všetkom trápení a žiali

mi zostal úsmev v tvári

a vďaka Tebe ho i rozdávam.

K osamelým sa často privrávam.

Najhoršie zo všetkého je samota.

Človeka chytí clivota

a potrebuje dotyk ľudskej ruky.

Bez druhého prežívame muky.

Kto Teba pozná, nie je sám.

Každý deň niečo nové dostávam.

Radosti, sklamania i pády.

Zodvihneš, pomôžeš, dáš rady.

Treba len prosiť a veriť v Teba.

Rozdávaš lásky koľko treba.

Miluješ všetkých, nezáleží na farbe pleti.

Sme Tvoje i keď neposlušné deti.

Daj Pane, by sme lepší boli.

Aby sme žili podľa Tvojej vôli.

Ďakujem za všetko čo mi dávaš.

Denne sa ku mne prihováraš.

Ľúbiš ma a ja ľúbim Teba.

Nič iné mi už nie je treba.

Ba predsa prosím Pane,

nech všetkým lásky sa dostane.