Slovenská realita
Milovaný Otec,
odpusť mi moje viny, ako i ja odpúšťam.
Vrahom však nie som a neviem,
ako sa k ním správať mám.
Darmo si vravím, že tomu nerozumiem,
mám všetko nechať Tebe ako sudcovi.
Ty si spravodlivý. Ak Ti srdce otvorí,
je správne, že odpustíš i vrahovi.
Mne však pri pomyslení na nich všetko zlo sa vynorí.
Dvadsať rokov vyšetrovateľ a dozorujúca prokurátorka mlčí.
Dva milióny korún čo dostali, boli slušné peniaze.
Chápem, že dáky gauner na takú sumu skočí,
ale že tí, ktorí mali slúžiť boli ako odtrhnutí z reťaze...
Výkvet polície je už mimo služby.
Nech si mená vrahov do hrobu zoberú.
Mám však ešte túžby...
Dozvedieť sa prečo. No nemám výberu.
Objednávateľ i jeho zahraničný sponzor a mecenáš,
odišli z radov žijúcich,
ako i dvojica mladých ľudí. Otče náš,
prosím, nenechaj nás tu plačúcich.