Maznáčik
Laura naša, poklad zlatý, radosť robí rodine.
Babke kávičku uvarí, usmeje sa nevinne,
keď to prázdne nič v šáločke mieša.
A babina kávu chváli. Dobre sa mi darí veru.
Etudy nemajú konca. Babka nemá mieru.
Mamička promptne zasahuje do réžie.
Ukáž babke čo vieš z tanečnej. A už to ide.
Dvojročný zadoček Laury si na svoje príde.
Doprava, vľavo, otočka, rúčky hore, dole.
Skrátka, je to paráda, vraví babka.
Za taký výkon patrí odmena sladká.
Pardón, babka rýchlo otočí. Laura má cukor v ovocí.
Tak čo dať euro, dve. Zrazu spotí sa babka.
Verdikt znie: „ Na hmotné statky netreba deti učiť.Zkrátka.“
Hlavné je, že babina si maznáčika miluje.