Poézia

Deň zoznámenia bol utorok,

keď na liečenie sme prišli.

Zdala si sa prísna navonok,

pri večeri keď sme sa zišli.

A začali pomaličky

naše túry do horičky.

Sliezsky dom sme zdolalí,

pod Zbojníčkou sme stáli.

Zo Štrbského na Popradské pleso,

prebehli sme hravo lesom,

no a cesta do Štôly,

nevyšla nám po vôli.

Bílikovu a Zamkovského chatu

poznala by som podľa hmatu.

Zato pešo do Smokovca,

nemalo už veru konca.

Térynku sme milovali,

na Kriváň sa vyštverali.

I Slavkovský sme pokorili,

hoc sme si nohy necítili.

Poľský hrebeň sa mi páčil,

prechod cez Priečne sedlo stačil.

Povedala som - nikdy viac.

Toho sa držím doteraz.

Zo Zeleného plesa sme radosť mali,

zadarmo sme sa vykúpali.

Na Rysy nám spolu nevyšiel čas,

no zvládla som to na druhý raz.

Po ťažkých túrach tak veru,

strihli sme pivko na mieru.

Vcelku super sme sa mali,

na drahých večer spomínali.

Záver:

Keď náš Otec dary delil,

viackrát si v rade stála.

Všetku múdrosť v Tebe stmelil

a iným už nezostala.

Ty sa však o ňu rada delíš,

za to Ti patrí vďaka.

Zo srdca Ti dobré prajem,

nech Ťa len šťastie čaká.