Poézia

Čo všetko pre nás značí toto slovo.
Veľká  čí malá, veselo vždy bolo.
Najskôr som mala iba tatu, mamu.
Sedem rokov nechali ma samú.

Nie celkom. Mala som babky dve
a jedného dedka.
 U jednej denne boli sme,
tá volala sa Betka.

Starí rodičia z druhej strany
bývali kúsok za humnami.
Hoci som ich rada mala,
babku Betku som milovala.

Vidím ju i po rokoch v kroji,
ako pri bránke stojí
a vyčkáva ma zo školy.
Nebolo dňa, aby sme spolu neboli.

Bola múdra, sladká ako med.
Bolo jej osemdesiat päť,
keď nás náhle opustila.
Zostala mi po nej sila

ako sa boriť s prekážkami.
Babička Betka, vždy si s nami.
Vo vojne si osem detí stratila.
Najmladší Pavel zostal, ako si ho ľúbila

a po ňom svoje vnúčence.
Túlila si nás ako mačence.
Jediný vnúčik si Ťa nepoznal,
keď si zomrela pol roka mal-

Babička drahá, Ty si v nebi určite.
Synčeka, ocka i mamu mi tam prijmite.
Ľúbim Vás všetkých neskonale,
ako by ste tu boli so mňou stále.