3. Harko - priateľ Tajomného muža
17. 12. 2009
Harko - priateľ Tajomného muža
Harko práve prechádzal okolo starého, takmer zbúraného domu. Vtom sa stalo niečo, čo by nikdy nebol očakával.
„ Pomóc...“,stačil ešte vykríknuť, keď mu hrdlo zovrela silná ruka. Spadol na zem. On, silný muž, ktorý nikdy nestratil duchaprítomnosť, sa tentokrát zmenil na pokojne ležiace dieťa. Nesnažil sa brániť. Tušil, že silná ruka, ktorá mu zovrela hrdlo, patrí s určitosťou Tajomnému mužovi. Pán mu zatiaľ šikovne zväzoval ruky.
„ Nie, on to nemôže byť, tento 50 nemá. Najviac ak 35 rokov,“ horúčkovite premýšľal Harko. Neznámy muž mu vopchal do úst vreckovku a ako malého chlapca si ho prehodil cez plece. Takto ho vliekol , až ho zhodil v akejsi starej chajde. Harko otvoril oči. Pán sedel vedľa a mlčky sa naň díval. Vedel čo položilo tohto silného, energického muža. Niekoľko minút sa vzájomne pozorovali. Únosca videl, že policajt sa nehnevá. Prišlo mu ho ľúto.Podišiel k nemu a jedným ťahom mu rozviazal ruky. Z úst mu vytiahol vreckovku a prisadol si. Pozeral na sklopené oči dôstojníka.
„ Pán Harko,“povedal, „hneváte sa?“
„ Hnevať? Prečo? Veď ste mi nič nespravili. Na seba sa hnevám. Jedno by som však chcel od vás vedieť.“
„ Ak to budem vedieť, prečo nie,“odpovedal s úsmevom.
„ Vedieť to budete, lebo iba vy to viete.“
„ Tak predložte už svoju otázku.“
„ Ste vy ten Tajomný muž, ktorý sa tu od istého času pohybuje?“
Mužom jemne trhlo, ale vedel sa opanovať. Musí sa mať na pozore.
„ Čo vás to napadá, pán Harko. To by musel byť iný chlap ako ja.“
„ Teraz vám neverím.“
„ Prosím, ako chcete. Ale teraz k veci. Viete, prečo som vás prepadol?“
„ Samozrejme, kvôli vražde. Pre neuposlúchnutie príkazu. Prianie Tajomného muža treba rešpektovať. To vám hovorím, ak by ste ním nebol...“
„ Vravíte, že ak by som ním nebol, je ho treba vo všetkom poslúchnuť?“
„ Celkom tak.“
„ To som vedel aj ja.“
„ Čo ste vedeli?“
„ Že ho treba poslúchnuť.“
„ Nerozumiem,“pokýval Harko hlavou.
„ Hneď vám to vysvetlím. Nech sa páči. Prečítajte si a uvidíte,“ vytiahol z vrecka list a podal ho Harkovi. Ten vzal papier do ruky a skôr, než ho začal čítať, pozrel znova na muža.
Mladý pán, nehnevajte sa že vás obťažujem, ale verím, že mi vyhoviete. Tento list odovzdajte pánovi Harkovi, známemu policajnému vyšetrovateľovi. Spôsob, akým mu ho odovzdáte, ponechávam na vás. Splňte úlohu!
S pozdravom Tajomný muž
„ Teraz vás chápem, celkom.“
„ Veríte mi už, že ním nie som ?“
„ Verím, ale kde je list od neho?“
„ U mňa vo vrecku,“ zasmial sa a začal vyťahovať list. „ Skôr než vám ho odovzdám, chcem od vás prísľub.“
„ Čo to má byť?“
„ Že ma nebudete prenasledovať.“
„ Sľubujem, veď som vám sám povedal, že Tajomného muža treba poslúchať. Tu máte ruku dôstojníka. Spokojný?“
„ Úplne. Verím, že sľub dodržíte. Tu máte list.“
„ Ďakujem, prečítam si ho doma. Ale mohol by ste mi povedať,ako vám ho dal? Veď meno tam nie je,“
„ Išiel som z kina, keď mi niekto strčil papier do vrecka. Pozrel som sa za odchádzajúcim mužom a vybral som papier.“
„ Bol starší, lebo mladší?“
„ Chcete ho hľadať?“
„ Nie, upokojte sa,“povedal Harko na jeho tvári vzrušenie. „ Vážim si toho človeka. Je múdry a dobrý. Ešte mi neveríte?“
„ Pozrite, pán Harko, ste policajt. Ako môžete takto uvažovať. Ak by mi ho bol dal osobne, to ho rovno mohol dať aj vám. Určite ho poslal po nejakom priateľovi. To musíte pochopiť.“
„ Už som pochopil.“
„ Pôjdeme domov?“
„ Je načase. Poďme!“
Obaja takmer súčasne vyskočili.
„ Teraz sa pozerajte, aký kus som vás vliekol,“ zavtipkoval únosca, ktorý už mal zasa dobrú náladu. Šťastie, že som si tie listy napísal, inak by to išlo ťažšie, pomyslel si. Po chvíľke ticha opäť začal:
„ V ktorýchsi novinách som čítal, že vyšetrovanie vraždy Chudého je zatiaľ nneúspešné. Je to pravda?“
„ Áno a jeho vraha nikdy nevypátrame, Vie o ňom jediný muž na svete. Tajomný muž. Vám to môžem povedať, preto som dostal od neho tento list.“
„ Snáď ho neupodozrievate z vraždy?“
„ Mlčte! Tajomný muž a vražda! Či to nejak súvisí? Ako si to len môžete myslieť!“ Z Harkových slov bolo cítiť rozhorčenie, ba zdalo sa , že sa hnevá.
„ Prepáčte a nehnevajte sa, pán Harko.“
„ Nehnevám sa a zapamätajte si, že naň by som to nikdy nepovedal.“
„ Idete domov električkou, alebo pešo?“ Položil policajtovi otázku, keď dochádzali k mestu.
„ Električkou, mám to domov dobrý kúsok.“
„ Aj ja sa odveziem, bolia ma nohy..“
„ To od nesenia...“
„ Možno, veď ste dosť ťažký,“ odvetil s úsmevom.
Rozlúčili sa a Harko celou cestou myslel iba na obsah listu, ktorý dostal. Konečne vystúpil z električky a o pár minút stískal domovú kľučku.
„ Čo tak neskoro, Štefan?“,spýtala sa matka, len čo zazrela vstupujúceho syna.
„ Mal som prácu v úrade.“
„ Poď sa najesť, iste si hladný.“
„ Idem sa umyť“. Štefan vedel, že ak by odporoval, dôjde k roztržke a tomu chcel zabrániť.Znova by ma poúčala, aký som nevďačný, že jej ani najmenšiu maličkosť neurobím po vôli. Azda by spomenula aj že sa mám oženiť, vraj som už dosť starý. Dnes by som to nevydržal počúvať. Upravil sa pred zrkadlom a bežal do jedálne. Matka ho už čakala s prestretým stolom. Jedol rýchlo, i tak sa mu zdalo že čas pomaly uteká. Konečne, pomyslel si keď dojedol. Čakal ešte na matku, ktorá ako naschváľ jedla mimoriadne dlho. Bol plný vzrušenia, čo bude v liste. Najradšej by ho už otvoril. Napokon sa nezdržal a milým hlasom začal:
„ Mamička, mám veľa práce. Idem hore. Ak by si niečo potrebovala, príď za mňou,“ a ukázal očami hore, kde bola jeho pracovňa.
„ Veď ty máš vždy len robotu a robotu. Pre ňu si sa neoženil.!“, povedala matka s jemnou výčitkou v hlase. Harko sa iba usmial pri narážke na ženbu a odchádzal z jedálne. Len čo za sebou zatvoril dvere pracovne roztrhol obálku a začal dychtivo čítať.
„ Milý pán Harko! Nehnevajte sa za vyhrážanie. Možno si myslíte,že ja som vrahom Chudého. Viem o všetkom. Ak aj budete vyšetrovať ďalej, skončí sa to neúspešne. Zatiaľ Vám vraha vyzradiť nemôžem.!“
Tajomný muž
„ Tak by mi to niekedy povedal, podľa listu to tak vyzará,“ vravel si tíško. „ To ,že vie o všetkom mu verím. Už som sa o tom presvedčil. Ako by som sa mu poďakoval? Už viem,“ vykríkol a vyťahoval zo stola dopisný papier. „Ale ako mu ho doručím? Ach ja hlupák, on už bude vedieť, kde mu ho položím.“
Harko rozmýšľal ako má začať. Pokým on písal list Tajomnému mužovi, ten si pokojne ležal pod gaučom jeho pracovne. Ako sa tam dostal? Jednoducho. Pán, ktorý dal Harkovi list nebol nik iný ako tajomný muž. Mal bujnú fantáziu. Preobliekal sa za pánov i dámy. Táto jeho aktivita začala od vraždy Chudého...
Ako sa teda dostal tu pod gauč? Po rozchode s policajtom nastúpil do električky idúcej opačným smerom, ale na najbližšej zastávke vystúpil a pokračoval v jazde smerom k Harkovmu domu. S určitosťou predpokladal, že policajt bude istý čas v jedálni,ktorej okná sú smerom do ulice. Nepozorovane sa mohol dostať na dvor. Uprostred neho boli skryté dvere o ktorých vedel iba on. Nimi vošiel do dlhej vykopanej chodby. Túto cestu do domu poznal veľmi dobre.
„ O chvíľu som dnu,“pomyslel si a skutočne bol na mieste. Už iba tíško plecami zodvihnúť parkety. Ocitol sa pod masívnym stolom, ktorý celé roky zostal na pôvodnom mieste. Desať minút čakal, keď sa zrazu otvorili dvere.
„ Konečne,“ pomyslel si a pozorne sledoval pohyby Harkových nôh, lebo iné nevidel. Tušil však, že číta jeho list a nemýlil sa. O chvíľu počul Harkove slová patriace jemu.
„ Napíšem mu list.“ Ako to povedal, hneď sa dal do práce.
„ Kam mu ho dám,“ uvažoval nahlas. „ Najrozumnejšie bude, ak mu ho položím v hoteli Klas pod obrus. Niekam do kúta. Bude to aj môcť pekne zobrať Sadne si ku stolu a...“
Harko si vzal kabát, nasadil si klobúk a vyšiel z domu. Blížilo sa k 22 hodine. O chvíľu sa na dvore ocitol aj tajomný muž. Stará pani práve vychádzala z letnej kuchyne, z ktorej našťastie nebolo vidieť dvere. Bol by sa jej vynoril priamo zo zeme. Takto už iba kráčal po dvore.
„ Hľadáte nás ?“, spýtala sa pani Harkova vidiac chrbát neznámeho muža.
„ Nehnevajte sa prosím, býva tu priateľ zo školy. Dávno som u neho nebol. Splietol som si jeho dom s vašim.“ Odpovedal naprosto kľudne, ale po oslovení sa prudko mykol, čo však pani nepostrehla.
„ Ak býva tu nablízku, mohla by som vám pomôcť.“
„ Je už neskoro, rozumné bude prísť zajtra.“ Muž rozprával tak prevedčivo, že stará pani ani na okamih nezapochybovala o pravdivosti jeho slov.
„ Zajtra ho určite nájdete,“ povedala na rozlúčku a milo sa usmiala.
Cestou rozmýšľal, či má dnes ešte niečo podniknúť. Veď ráno možno príde k nemu Jana Minárová.
„ No, dnes nie je zajtra,“ pomyslel si pri vchode do hotela Smaragd. Len čo zatvoril za sebou izbove dvere, začal sa preobliekať za mladého chlapca. Ešte nedokončil úpravy zovňajšku a rozhodol sa inak. Zobral dievčenskú parochňu s krásnymi blond vlasmi. Položil si ju na hlavu a bol so sebou spokojný. Zamaskoval si dôkladne tvár a hľadal rúž, aby si natrel pery. Po krátkom čase mladá slečna vyšla z izby a kráčala po hotelovej chodbe . Pozdravila oproti idúci starší manželský pár a začula hlas panej.
„ Ja som vždy hovorila, že vysoké dievčatá sú málo vyvinuté. A inak aká fešanda.“
„ Slečna“ pochopila. Vrátila sa do svojej izby aby napravila chybu. Trvalo dobrú chvíľu, kým bola so sebou spokojná. Radostne vyšla z hotela a kráčala do hotala Klas, aby zistila nejaké nové skutočnosti...
Harko práve prechádzal okolo starého, takmer zbúraného domu. Vtom sa stalo niečo, čo by nikdy nebol očakával.
„ Pomóc...“,stačil ešte vykríknuť, keď mu hrdlo zovrela silná ruka. Spadol na zem. On, silný muž, ktorý nikdy nestratil duchaprítomnosť, sa tentokrát zmenil na pokojne ležiace dieťa. Nesnažil sa brániť. Tušil, že silná ruka, ktorá mu zovrela hrdlo, patrí s určitosťou Tajomnému mužovi. Pán mu zatiaľ šikovne zväzoval ruky.
„ Nie, on to nemôže byť, tento 50 nemá. Najviac ak 35 rokov,“ horúčkovite premýšľal Harko. Neznámy muž mu vopchal do úst vreckovku a ako malého chlapca si ho prehodil cez plece. Takto ho vliekol , až ho zhodil v akejsi starej chajde. Harko otvoril oči. Pán sedel vedľa a mlčky sa naň díval. Vedel čo položilo tohto silného, energického muža. Niekoľko minút sa vzájomne pozorovali. Únosca videl, že policajt sa nehnevá. Prišlo mu ho ľúto.Podišiel k nemu a jedným ťahom mu rozviazal ruky. Z úst mu vytiahol vreckovku a prisadol si. Pozeral na sklopené oči dôstojníka.
„ Pán Harko,“povedal, „hneváte sa?“
„ Hnevať? Prečo? Veď ste mi nič nespravili. Na seba sa hnevám. Jedno by som však chcel od vás vedieť.“
„ Ak to budem vedieť, prečo nie,“odpovedal s úsmevom.
„ Vedieť to budete, lebo iba vy to viete.“
„ Tak predložte už svoju otázku.“
„ Ste vy ten Tajomný muž, ktorý sa tu od istého času pohybuje?“
Mužom jemne trhlo, ale vedel sa opanovať. Musí sa mať na pozore.
„ Čo vás to napadá, pán Harko. To by musel byť iný chlap ako ja.“
„ Teraz vám neverím.“
„ Prosím, ako chcete. Ale teraz k veci. Viete, prečo som vás prepadol?“
„ Samozrejme, kvôli vražde. Pre neuposlúchnutie príkazu. Prianie Tajomného muža treba rešpektovať. To vám hovorím, ak by ste ním nebol...“
„ Vravíte, že ak by som ním nebol, je ho treba vo všetkom poslúchnuť?“
„ Celkom tak.“
„ To som vedel aj ja.“
„ Čo ste vedeli?“
„ Že ho treba poslúchnuť.“
„ Nerozumiem,“pokýval Harko hlavou.
„ Hneď vám to vysvetlím. Nech sa páči. Prečítajte si a uvidíte,“ vytiahol z vrecka list a podal ho Harkovi. Ten vzal papier do ruky a skôr, než ho začal čítať, pozrel znova na muža.
Mladý pán, nehnevajte sa že vás obťažujem, ale verím, že mi vyhoviete. Tento list odovzdajte pánovi Harkovi, známemu policajnému vyšetrovateľovi. Spôsob, akým mu ho odovzdáte, ponechávam na vás. Splňte úlohu!
S pozdravom Tajomný muž
„ Teraz vás chápem, celkom.“
„ Veríte mi už, že ním nie som ?“
„ Verím, ale kde je list od neho?“
„ U mňa vo vrecku,“ zasmial sa a začal vyťahovať list. „ Skôr než vám ho odovzdám, chcem od vás prísľub.“
„ Čo to má byť?“
„ Že ma nebudete prenasledovať.“
„ Sľubujem, veď som vám sám povedal, že Tajomného muža treba poslúchať. Tu máte ruku dôstojníka. Spokojný?“
„ Úplne. Verím, že sľub dodržíte. Tu máte list.“
„ Ďakujem, prečítam si ho doma. Ale mohol by ste mi povedať,ako vám ho dal? Veď meno tam nie je,“
„ Išiel som z kina, keď mi niekto strčil papier do vrecka. Pozrel som sa za odchádzajúcim mužom a vybral som papier.“
„ Bol starší, lebo mladší?“
„ Chcete ho hľadať?“
„ Nie, upokojte sa,“povedal Harko na jeho tvári vzrušenie. „ Vážim si toho človeka. Je múdry a dobrý. Ešte mi neveríte?“
„ Pozrite, pán Harko, ste policajt. Ako môžete takto uvažovať. Ak by mi ho bol dal osobne, to ho rovno mohol dať aj vám. Určite ho poslal po nejakom priateľovi. To musíte pochopiť.“
„ Už som pochopil.“
„ Pôjdeme domov?“
„ Je načase. Poďme!“
Obaja takmer súčasne vyskočili.
„ Teraz sa pozerajte, aký kus som vás vliekol,“ zavtipkoval únosca, ktorý už mal zasa dobrú náladu. Šťastie, že som si tie listy napísal, inak by to išlo ťažšie, pomyslel si. Po chvíľke ticha opäť začal:
„ V ktorýchsi novinách som čítal, že vyšetrovanie vraždy Chudého je zatiaľ nneúspešné. Je to pravda?“
„ Áno a jeho vraha nikdy nevypátrame, Vie o ňom jediný muž na svete. Tajomný muž. Vám to môžem povedať, preto som dostal od neho tento list.“
„ Snáď ho neupodozrievate z vraždy?“
„ Mlčte! Tajomný muž a vražda! Či to nejak súvisí? Ako si to len môžete myslieť!“ Z Harkových slov bolo cítiť rozhorčenie, ba zdalo sa , že sa hnevá.
„ Prepáčte a nehnevajte sa, pán Harko.“
„ Nehnevám sa a zapamätajte si, že naň by som to nikdy nepovedal.“
„ Idete domov električkou, alebo pešo?“ Položil policajtovi otázku, keď dochádzali k mestu.
„ Električkou, mám to domov dobrý kúsok.“
„ Aj ja sa odveziem, bolia ma nohy..“
„ To od nesenia...“
„ Možno, veď ste dosť ťažký,“ odvetil s úsmevom.
Rozlúčili sa a Harko celou cestou myslel iba na obsah listu, ktorý dostal. Konečne vystúpil z električky a o pár minút stískal domovú kľučku.
„ Čo tak neskoro, Štefan?“,spýtala sa matka, len čo zazrela vstupujúceho syna.
„ Mal som prácu v úrade.“
„ Poď sa najesť, iste si hladný.“
„ Idem sa umyť“. Štefan vedel, že ak by odporoval, dôjde k roztržke a tomu chcel zabrániť.Znova by ma poúčala, aký som nevďačný, že jej ani najmenšiu maličkosť neurobím po vôli. Azda by spomenula aj že sa mám oženiť, vraj som už dosť starý. Dnes by som to nevydržal počúvať. Upravil sa pred zrkadlom a bežal do jedálne. Matka ho už čakala s prestretým stolom. Jedol rýchlo, i tak sa mu zdalo že čas pomaly uteká. Konečne, pomyslel si keď dojedol. Čakal ešte na matku, ktorá ako naschváľ jedla mimoriadne dlho. Bol plný vzrušenia, čo bude v liste. Najradšej by ho už otvoril. Napokon sa nezdržal a milým hlasom začal:
„ Mamička, mám veľa práce. Idem hore. Ak by si niečo potrebovala, príď za mňou,“ a ukázal očami hore, kde bola jeho pracovňa.
„ Veď ty máš vždy len robotu a robotu. Pre ňu si sa neoženil.!“, povedala matka s jemnou výčitkou v hlase. Harko sa iba usmial pri narážke na ženbu a odchádzal z jedálne. Len čo za sebou zatvoril dvere pracovne roztrhol obálku a začal dychtivo čítať.
„ Milý pán Harko! Nehnevajte sa za vyhrážanie. Možno si myslíte,že ja som vrahom Chudého. Viem o všetkom. Ak aj budete vyšetrovať ďalej, skončí sa to neúspešne. Zatiaľ Vám vraha vyzradiť nemôžem.!“
Tajomný muž
„ Tak by mi to niekedy povedal, podľa listu to tak vyzará,“ vravel si tíško. „ To ,že vie o všetkom mu verím. Už som sa o tom presvedčil. Ako by som sa mu poďakoval? Už viem,“ vykríkol a vyťahoval zo stola dopisný papier. „Ale ako mu ho doručím? Ach ja hlupák, on už bude vedieť, kde mu ho položím.“
Harko rozmýšľal ako má začať. Pokým on písal list Tajomnému mužovi, ten si pokojne ležal pod gaučom jeho pracovne. Ako sa tam dostal? Jednoducho. Pán, ktorý dal Harkovi list nebol nik iný ako tajomný muž. Mal bujnú fantáziu. Preobliekal sa za pánov i dámy. Táto jeho aktivita začala od vraždy Chudého...
Ako sa teda dostal tu pod gauč? Po rozchode s policajtom nastúpil do električky idúcej opačným smerom, ale na najbližšej zastávke vystúpil a pokračoval v jazde smerom k Harkovmu domu. S určitosťou predpokladal, že policajt bude istý čas v jedálni,ktorej okná sú smerom do ulice. Nepozorovane sa mohol dostať na dvor. Uprostred neho boli skryté dvere o ktorých vedel iba on. Nimi vošiel do dlhej vykopanej chodby. Túto cestu do domu poznal veľmi dobre.
„ O chvíľu som dnu,“pomyslel si a skutočne bol na mieste. Už iba tíško plecami zodvihnúť parkety. Ocitol sa pod masívnym stolom, ktorý celé roky zostal na pôvodnom mieste. Desať minút čakal, keď sa zrazu otvorili dvere.
„ Konečne,“ pomyslel si a pozorne sledoval pohyby Harkových nôh, lebo iné nevidel. Tušil však, že číta jeho list a nemýlil sa. O chvíľu počul Harkove slová patriace jemu.
„ Napíšem mu list.“ Ako to povedal, hneď sa dal do práce.
„ Kam mu ho dám,“ uvažoval nahlas. „ Najrozumnejšie bude, ak mu ho položím v hoteli Klas pod obrus. Niekam do kúta. Bude to aj môcť pekne zobrať Sadne si ku stolu a...“
Harko si vzal kabát, nasadil si klobúk a vyšiel z domu. Blížilo sa k 22 hodine. O chvíľu sa na dvore ocitol aj tajomný muž. Stará pani práve vychádzala z letnej kuchyne, z ktorej našťastie nebolo vidieť dvere. Bol by sa jej vynoril priamo zo zeme. Takto už iba kráčal po dvore.
„ Hľadáte nás ?“, spýtala sa pani Harkova vidiac chrbát neznámeho muža.
„ Nehnevajte sa prosím, býva tu priateľ zo školy. Dávno som u neho nebol. Splietol som si jeho dom s vašim.“ Odpovedal naprosto kľudne, ale po oslovení sa prudko mykol, čo však pani nepostrehla.
„ Ak býva tu nablízku, mohla by som vám pomôcť.“
„ Je už neskoro, rozumné bude prísť zajtra.“ Muž rozprával tak prevedčivo, že stará pani ani na okamih nezapochybovala o pravdivosti jeho slov.
„ Zajtra ho určite nájdete,“ povedala na rozlúčku a milo sa usmiala.
Cestou rozmýšľal, či má dnes ešte niečo podniknúť. Veď ráno možno príde k nemu Jana Minárová.
„ No, dnes nie je zajtra,“ pomyslel si pri vchode do hotela Smaragd. Len čo zatvoril za sebou izbove dvere, začal sa preobliekať za mladého chlapca. Ešte nedokončil úpravy zovňajšku a rozhodol sa inak. Zobral dievčenskú parochňu s krásnymi blond vlasmi. Položil si ju na hlavu a bol so sebou spokojný. Zamaskoval si dôkladne tvár a hľadal rúž, aby si natrel pery. Po krátkom čase mladá slečna vyšla z izby a kráčala po hotelovej chodbe . Pozdravila oproti idúci starší manželský pár a začula hlas panej.
„ Ja som vždy hovorila, že vysoké dievčatá sú málo vyvinuté. A inak aká fešanda.“
„ Slečna“ pochopila. Vrátila sa do svojej izby aby napravila chybu. Trvalo dobrú chvíľu, kým bola so sebou spokojná. Radostne vyšla z hotela a kráčala do hotala Klas, aby zistila nejaké nové skutočnosti...