Poézia

„ Štefan vstávaj! Je už pol siedmej.“
Harko pomaly otváral ospalé oči a mrzuto sa díval okolo seba. Bol nahnevaný. Nik
z policajtov mu nepodal zprávu o bande lupičov. Posledný čas bol zvlášť nervózny.
On, 37 ročný muž sa prvý raz zamiloval. A to ešte do mladého dievčaťa... Bez
raňajok vyšiel z domu. Zrak mu padol na papier vylepený na bráne. Podišiel bližšie a
prudko sebou trhol. Očami rýchle prebehol obsah listiny a spokojne si vzdychol:
„ Tak predsa!“ Ako zmyslov zbavený bežal na policajný úrad. Zadychčaný vbehol do
svojej kancelárie. Otvoril stolík a vybral niekoľko veľkých papierov. Zavolal mladého
kolegu s začal mu diktovať.
„ Muž, ktorý má v rukách zločineckú bandu bude úplne voľný a nebude súdne stíhaný
od chvíle, keď ich od neho prevezmeme.“
Policajný dôstojník Štefan Harko
Netrvalo dlho a ich obsah bolo možné čítať na frekventovaných miestach. Až teraz si
mohol pokojne sadnúť k rannej kávičke. Vlado na Pavlov príkaz už medzitým blúdil
ulicami a striehol na policajtov. Zbadal oznam, prečítal jeho obsah a utekal Pavlovi
oznámiť radostnú zprávu. Ten ho od radosti objal a po úprave zovňajšku sa vybrali

na policajný úrad. Pred vchodom do budovy si Pavel vzdychol, otvoril dvere a vstúpili
do dlhej chodby. Kráčal kľudne, akoby to tu dobre poznal. Na treťom poschodí
zaklopal na dvere a vošli dnu. V kresle sedel Harko. Pavel sa uklonil a srdečne
pozdravil.
„ Dobré ráno prajem, pán Harko.“ Trhol sa, zdvihol hlavu, ale už pokojne odpovedal.
„ Vitajte u nás, tajomný muž.“ Pavel sa znova ľahko uklonil a podišiel k Harkovi.
„ Som to ja a držím tú bandu zatvorenú. Ak vám ju vydám, som voľný?“
„ Samozrejme, slovo dodržím.“
„ Ďakujem.“ Pavel si strhol masku z tváre.
„ Bože,“ vykríkol Harko. „ Vy žijete?“
„ Áno, pán Harko, žijem. Neskôr vám všetko vysvetlím. Poďte.“ Harko vstal vzal do
ruky telefón a vyžiadal si 10 -ich policajtov.
„ O chviľu môžeme ísť“, povedal otočiac sa k Pavlovi. Pred kanceláriou bolo počuť
mužské hlasy. Harko vydal rozkazy a skupina na čele s Pavlom a Vladom sa
uberali na inkriminované miesto.Doviedli policajtov do tej časti domu kde boli lupiči
zatvorení.
„ Už sme tu,“povedal Pavel, hoci Harko sám počul zúrivú vravu.
„ Tak chlapci, do roboty!“ Policajti odstránili zátarasy a vtrhli do miestnosti. Lupiči
sa tĺkli navzájom a vinu zvalovali na jedného muža. Zrejme to bol ich vodca. Nedali
im veľa práce, poviazaní ležali na zemi. Harko priateľsky podal obom mužom ruku.
Lupičov naložili do auta a na každého čakalo miesto vo väzenskej cele.